Prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania

26.07.2017

Tento príspevok sa venuje práci s mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rozoberáme vhodné motivačné nástroje využiteľné pre prácu so žiakmi z vylúčených komunít s víziou ich motivácie pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Poukážeme na možnosti prepojenia formálneho a neformálneho vzdelávania, ich vzájomnú nadväznosť. Opíšeme konkrétny príklad z praxe pri zakladaní občianskeho združenia ako nástroja udržania mladých ľudí v školskom prostredí. Venujeme sa aj ďalším podporným mechanizmom umožňujúcim zotrvať v procese výchovy a vzdelávania.

Nasledovný príspevok bol uverejnený v časopise Manažment školy v praxi, Ročník 2017, Vydanie 7-8/2017. Autormi sú Soňa Koreňová a Kristián Berecz.

Celý článok nájdete na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/prepojenie-formalneho-a-neformalneho-vzdelavania-mladez-zo-socialne-vylucenej-komunity.m-429.html

Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiak zo sociálne vylúčenej komunity

Na základe školského zákona je žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej "žiak zo SZP") definovaný ako: "Dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti." (§ 2 písmeno p) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní)

Inú definíciu žiaka zo SZP prinášajú autori Popovičová a Džuka (2008), ktorí navrhujú používať termín sociálne znevýhodňujúce prostredie. Podľa nich táto formulácia dôkladnejšie vystihuje dynamický aspekt situácie, pričom sa zdôrazňuje sociálna stránka, ktorá ovplyvňuje ťažkosti a nerovnaký prístup žiakov k vzdelávaniu.

Do kategórie žiak zo SZP patria deti žijúce v rodinách, ktoré neplnia svoju základnú funkciu (socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú).

Ide o rodiny, kde je prítomná agresia a násilné správanie, omamné látky, nemravné správanie, a tiež o rodiny žijúce na hranici chudoby. Podľa zákona do tejto kategórie patria aj žiaci z rodín, kde je aspoň jeden z rodičov dlhodobo nezamestnaný, na trhu práce je znevýhodnený, nemá ukončené základné vzdelanie. Sociálne znevýhodnené prostredie sa vyznačuje nevyhovujúcimi životnými podmienkami sprevádzané slabou hygienou, chýbajúcim miestom na učenie, spanie, zlou infraštruktúrou (voda, elektrina, kanalizácia), životom v segregovanej komunite alebo sociálne vylúčenej komunite. Posledným z ôsmych prvkov SZP je vyučovací jazyk školy iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí doma.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR narába s pojmom sociálne vylúčené spoločenstvo. Je to skupina ocitajúca sa na okraji spoločnosti, ktorú charakterizujú určite sociálne alebo etnické prvky. Častá je dlhodobá nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň, nepriaznivé ekonomické a zdravotné podmienky, výskyt sociálno-patologických javov. Táto skupina obýva vymedzené časti lokalít so zhoršeným prístupom k občianskej vybavenosti, ktoré umožňujú ekonomickú, politickú a kultúrnu aktivitu v rámci spoločnosti. Žiak zo sociálne vylúčeného spoločenstva pochádza z mestského geta, get tvorených bezdomovcami alebo marginalizovanej rómskej komunity.

Správanie žiaka zo sociálne vylúčenej komunity bez motivácie vzdelávať sa

Správanie žiakov zo SZP je častokrát považované zanevychované, či menej prispôsobivé. Dôvod môže byť absolútne prostý - žiak sa snaží upriamiť pozornosť na jeho osobu, pretože sa nevie vnútorne vysporiadať so zložitou situáciou v súkromnom živote a s nedostatočnou pozornosťou blízkych ľudí. Na vyučovaní pôsobí deštruktívne, zásadne odmieta plniť požiadavky autorít, alebo robí zámerne opak, ignoruje vyzvania, jeho správanie môže prerásť do agresie voči svojmu okoliu. Pri takýchto žiakoch treba jednať s pochopením, no nekompromisne vymedzovať hranice.

  • Pomáha časté objasňovanie príčin a dôsledkov.

Príklad:

"Je mi to ľúto, ale nemôžem ťa vziať na tento výlet, pretože si na rozdiel od zvyšku triedy nedodržal našu dohodu rešpektovať ostatných - slovne si napadol spolužiačku aj napriek dvojnásobnému upozorneniu".

  • Pomáha objasňovanie zmyslu toho, o čo žiaka žiadame.

Príklad:

"Prosím ťa prihlás sa, keď chceš niečo povedať. Keď niekomu skočíš do reči, nie je to pre neho príjemné, môže mať pocit, že si ho nechceš vypočuť alebo ťa nezajíma, čo chce povedať. Pri najbližšej príležitosti sa môže stať, že si nevypočuje on teba".

  • Ak napriek prevencii dôjde k negatívnemu správaniu, je dôležité, aby žiak dostal šancu na nápravu.

Príklad:

"Za tie zničené dvere dnes môžeš zostať do sedemnástej v škole a pomôcť pánovi školníkovi ich opraviť. Ak nie, budeme musieť požiadať tvojich rodičov o finančnú náhradu".

Takéto opatrenia pôsobia najefektívnejšie, keď sa na nich spoločne podieľajú pedagógovia a rodičia.

Príčiny nezáujmu o vzdelávanie a problémy s nepravidelnou školskou dochádzkou

Motivácia a demotivácia najčastejšie prichádza z domáceho prostredia. Ak rodič, ktorý je vzorom, demonštruje, že škola je v živote zbytočná prirodzene tento model preberie aj dieťa. Žiaci zo SZP sú často nútené participovať pri hľadaní alternatívnych spôsobov zvýšenia príjmu rodiny v nešťastnej ekonomickej situácii. V staršom veku sa starajú o mladších súrodencov, zatiaľ čo rodičia sú v práci, alebo asistujú pri ľahších pracovných činnostiach (predaj produktov na trhoviskách, pomocné práce pri stavbách a pod.).

Ďalšou príčinou nezáujmu o vzdelávanie a faktorom ovplyvňujúcim záškoláctvo je atraktivita školy a jej schopnosť prispôsobiť sa potrebám detí. Na zlú školskú dochádzku môže pomôcť častejšie striedanie mentálnych a fyzických aktivít.

Príklad:

"Ak sa učiteľ matematiky snaží naučiť deti vypočítať obsah obdĺžnika, nasimuluje napríklad stavbársku zákazku, kde deti dostanú za úlohu zaobstarať všetko tak, akoby išli vyparketovať miestnosť."

Úlohou školy je byť šikovnejšou v prepájaní záujmov a reálií žiakov s cieľmi vzdelávania.

Okrem uvedených príkladov sa osvedčilo aktívne zapájanie rodičov do procesu výučby. Ak je do procesu fungovania školy zapojený rodič, ktorý vidí zmysel vo vzdelávaní, aj dieťa sa stáva dostupnejším. V opačnom prípade, ak sa rodič nezaujíma o spoluprácu so školou, treba vyvinúť zo strany školy dôraznejšiu intervenciu. Pri veľkom počte zameškaných hodín neustále predvolávať rodičov na vysvetlenie a ospravedlnenie. V niektorých školách majú žiaci možnosť vymeškané hodiny si nadrobiť, či nevhodné správanie odpracovať.

Podpornými nástrojmi škôl v blízkosti marginalizovaných komunít pri odstraňovaní záškoláctva môže byť prítomnosť sociálneho pedagóga, prípadne terénneho sociálneho pracovníka v obci.

Využitie rôznych foriem vzdelávania pre žiaka zo sociálne vylúčenej komunity s cieľom pozdvihnúť jeho záujem

Európska komisia vo svojom Memorande o celoživotnom vzdelávaní definuje formálne vzdelávanie ako to, ktoré: "sa vzťahuje k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie"
Neformálne vzdelávanie je podľa rovnakého dokumentu to, čo prebieha popri formálnom prúde vzdelávania. Deje sa v rámci aktivít rôznych občianskych združení, neziskových organizácií, v práci a podobne. Zväčša nie je možné ho ukončiť osvedčením o nadobudnutých vedomostiach, i keď v modernej dobe existuje veľa nástrojov, ktorých snahou je prideliť obom formám ekvivalentný význam. Pri žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia sa pri učení osvedčujú prevažne metódy neformálneho učenia sa.

Výhodou je, že žiak má pri učení sa zážitkom viac slobody, dokáže lepšie pochopiť zmysel učenia, pretože ho prepája s reálnymi skúsenosťami.

Celý proces by však mal smerovať k využitiu oboch typov vzdelávania. Podstatné je, aby žiaci mali dostatočný priestor nadobudnuté skúsenosti z praxe reflektovať a hľadať súvislosti s informáciami získanými v škole. Príkladom sú cvičné firmy na stredných školách, či systém duálneho vzdelávania.

Príklad:

Jedným z dobrých príkladov praxe spojenia metód formálneho a neformálneho vzdelania je vzdelávací program Životológia. Nadšenci v rámci jednej vyučovacej hodiny navštevujú 1. a 2. ročníky stredných škôl po celý rok, aby študentom "doplnili vedomosti a poznatky získané v klasickom školskom systéme o zručnosti, ktoré mladý človek využíva na úspešné zvládnutie každodenných životných výziev a náročných situácií v oblasti vzťahov, úspechu, poznaniu a pochopeniu samého seba, nasmerovania svojho života". Zábavnými metódami rozvíjajú komunikačné a sociálne zručnosti študentov tak, aby každý z nich mohol naplno využívať svoj potenciál.

Odporúčania pre zavádzanie zmien vo formálnom prúde vzdelávania

Excelentné školy dnes čoraz častejšie prechádzajú z modelu klasického vyučovania na vyučovanie zážitkom. Zavádzajú projektové vyučovanie, ranné komunitné hodiny, kreatívne zveľaďujú priestor škôl, vytvárajú komunitné záhradky v areáli školy. Filozofia vzdelania pre život je hitom modernej doby. Obzvlášť sa tento model javí efektívny pri deťoch z menej podnetného prostredia. Vďaka zvýšenej slobode a atraktivite vyučovania priamo úmerne vzrastá aj záujem o vzdelávanie u žiakov zo SZP.

Princípy, ktoré využíva neziskový sektor pri vzdelávaní detí zo SZP:

  • Reakcia na potreby cieľovej skupiny (napr. viac fyzickej aktivity pri hyperaktívnych deťoch).
  • Reflektovanie na skutočné skúsenosti detí pri učení.
  • Prepojenie novonadobudnutých skúseností na prax (objasňovanie, kde a ako žiaci danú vedomosť v praxi využijú).
  • Sloboda.
  • Tvorba komunitného priestoru (zadováženie, stavba, oprava a zveľaďovanie spoločne využívaných zariadení).
  • Spoločná tvorba pravidiel, ktoré idú ruka v ruke s represiami za ich nedodržanie.
  • Využívanie motivačných nástrojov formou odmien za dodržané pravidlá, dobrú dochádzku, výnimočný úspech.
  • Zapojenie kľúčových aktérov z okolia detí (rodičia, priatelia).

Vďaka participatívnemu prístupu deti jednoduchšie nadobúdajú pocit zodpovednosti nielen za seba, ale i priestor, v ktorom žijú, svoje okolie a spoločnosť. V tomto procese je dôležitá rola mentora. Je to zvyčajne človek s bohatšími skúsenosťami, ktorý vedie dieťa.

Úlohou mentora je sprevádzať ho a klásť správne otázky, aby dieťa dokázalo reflektovať a hľadať správne odpovede samo v sebe. Spravidla sa ním stáva učiteľ, s ktorým si je dieťa blízke alebo pracovníci komunitných centier, občianskych združení a pod.

Prípadová štúdia (príklad z praxe) - Občianske združenie Cesta mladých

Občianske združenie Cesta mladých vzniklo v lete roku 2016 spojením nadšených kolegov (mladej učiteľky angličtiny a dvoch sociálnych pedagógov) zo základnej školy na Záhorí. Škola je známa návštevnosťou vysokého percenta žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Množstvo rodín je v hmotnej núdzi, dospelí majú problém nájsť si dlhodobé zamestnanie a zotrvať v ňom, väčšina mladých ľudí vypadáva zo vzdelávania po absolvovaní povinnej školskej dochádzky a nepokračuje vo zvyšovaní svojej kvalifikácie. Niektorým rodinám chýba prístup k tečúcej vode v domácnosti, chýba tiež kvalitná infraštruktúra v rámci komunity.

Idea občianskeho združenia - Základná idea občianskeho združenia Cesta mladých spočíva v motivácii a podpore mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia pre štúdium na stredných školách. Veríme, že vďaka zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne mladých ľudí a posilneniu viery vo vlastný potenciál sa možno jednoduchšie vymaniť z podmienok generačnej chudoby.

Identifikácia problému - Potreba pôsobiť na mladých ľudí zo SZP takýmto spôsobom sa ukázala v období učenia na základnej škole. Všimli sme si, že naši bývalí deviataci, napriek úspešnému štartu na stredných školách, nie sú schopní zotrvať v ďalšom vzdelávaní. Z približne šiestich odhodlaných žiakov, pri ktorých sme tento problém pozorovali, len jediná žiačka pokračovala aj ďalší rok v štúdiu na strednej škole. V komunitách s ťažkou socioekonomickou situáciou je časté, že až 2/3 študentov ukončí svoje vzdelávanie po dovŕšení povinnej 10-ročnej školskej dochádzky.

Strategické kroky - Po identifikácii problému sme sa zamerali na strategické kroky, ktoré by viedli k riešeniu tejto situácie. Našou prvou aktivitou bolo spísanie stanov, základného dokumentu určujúceho procesné fungovanie organizácie. S dvoma vyhotoveniami a ďalšími potrebnými dokumentmi sme pristúpili k registrácii združenia na Ministerstve vnútra SR. Po súhlasnom stanovisku ministerstva sme vybavili zvyšné formality spojené s vedením združenia (IČO, DIČ, bankový účet a pod.). Celý proces trval približne jeden až dva mesiace.

Medzitým sme však už aktívne rozpracovávali víziu a poslanie združenia. Formou brainstormingu sme hľadali cesty, ako dosiahneme, aby mladí ľudia pochádzajúci zo SZP mali jednoduchšiu cestu za vyšším vzdelaním. Pomohla nám tiež analýza podobných programov, ktoré sa zameriavajú na mladých ľudí z komunít ohrozených vylúčením.

Výnimočnú hodnotu mali kvalitatívne rozhovory s mladými ľuďmi, ktorí čímsi podobným prechádzali - absolvovali štúdium aj napriek externým prekážkam spojeným so SZP.

Koncept programu - Vďaka uvedeným činnostiam sme vytvorili koncept programu a položili základné piliere združenia, ktorými sú: odhodlanie dosiahnuť viac, mentoring, dobrovoľníctvo.

Prvý z uvedených pilierov odráža charakter mladého človeka, ktorému sa chceme venovať. Chceme spolupracovať so žiakmi odhodlanými pracovať na sebe, lebo veria, že vďaka tomu je možné posúvať sa v živote. Druhým základným kameňom je mentoring, efektívny nástroj vedenia ľudí. Dobrovoľníctvo je poslednou zložkou, ktorá tvorí povahu organizácie. Cez dobrovoľníctvo sa snažíme nie len viesť mladých ľudí k hodnote spolupatričnosti, ale tiež vykresliť dôležitosť tzv. "vracania späť".

Čo sa týka konceptu, stavili sme na sústavu spoločných stretnutí s mladými ľuďmi, ktoré sú zamerané na rozvoj rôznych zručností (kreatívnych, prezentačných, komunikačných a pod.) a sú povinné pre všetkých členov združenia. Tieto jednodňové stretnutia sa snažíme vhodne dopĺňať o návštevy inšpiratívnych osobností, či realizáciu aktivít na stmeľovanie tímu.

V praxi to vyzerá nasledovne:

  • stretnutie ráno v zapožičaných školiacich priestoroch;
  • predstavenie si agendy dňa;
  • workshopy zamerané na osobnostný rozvoj alebo iné kreatívne činnosti (tvorba kroniky, program dobrovoľníckeho projektu).

Aby deň nebol dlhý a nudný, vyčleníme čas na diskusiu s inšpiratívnym hosťom, zahráme si hry, čo je skvelá príležitosť na budovanie vzťahov a spolupráce medzi účastníkmi.

Mentoringové stretnutia - Mimo spoločných stretnutí realizujeme individuálne alebo skupinové mentoringové stretnutia aspoň raz za dva týždne, kde sa tvorí priestor pre individuálny prístup k potrebám jednotlivých mladých ľudí. Každý mentor má momentálne troch-štyroch mladých ľudí, s ktorými si dohaduje osobné stretnutie, alebo komunikuje cez sociálnu sieť a telefón. Cieľom individuálnych stretnutí je byť k dispozícii mentorovanému v prípade, že sa v jeho živote odohrávajú dôležité udalosti, či rozhodnutia. Úlohou mentora je tiež merať progres svojich mentorovaných.

Dobrovoľnícke akcie - Mimo spomenutých činností kladieme špeciálny dôraz na dobrovoľnícke akcie. Doposiaľ naše združenie organizovalo Mikulášsky futbalový turnaj pod vedením detí a tiež dlhodobo spolupracuje pri doučovaniach malých detí v komunitnom centre františkánov blízko osady v Plaveckom Štvrtku. Počas doučovaní naši mladí ľudia pomáhajú dospelým dobrovoľníkom pri práci s deťmi - robia s nimi domáce úlohy a keď vyjde čas, tak sa s deťmi hrajú. Majú tak možnosť vyskúšať si zodpovednosť na vlastnej koži. Medzi naše obľúbené metódy, ktoré využívame, patrí učenie sa prostredníctvom zážitku a vlastných skúseností. Z každej príležitosti a výzvy pre mladých sa snažíme maximálne vyťažiť a poukázať na nové aspekty, s ktorými narábajú.

Príklad pracovania s neúspechom:

Príkladom sú neúspešné prijímacie pohovory na prestížnu strednú školu v Bratislave jednej z našich mentorovaných. Namiesto analyzovania neúspechu sme túto skutočnosť reflektovali ako priestor pre rast - ak zapracuje na svojich vedomostiach viac, môže prijímačky vyskúšať opäť o rok. Na tento účel jej mentor môže poskytnúť pomoc pri koncipovaní individuálneho plánu rozvoja vedomostí v oblastiach, na ktoré sú zamerané pohovory.

Otázka motivácie

Otázka motivácie je v neziskovom sektore (hneď po otázke financovania) jednou z najčastejšie kladených.

Prečo by sa chceli mladí ľudia zo SZP do niečoho takého zapojiť? A čo z toho máme my, mentori a koordinátori?

Tak ako v každej inej práci, aj v neziskovom sektore existujú lepšie a horšie dni. Stáva sa, že deti sa medzi sebou pohádajú a nechcú potom participovať na spoločných aktivitách. Alebo majú počas roka viac povinností doma či v škole a nevedia sa premôcť "pracovať" cez víkend na spoločnom stretnutí. Dôležité však je, aby sme im pri aktivitách, ktoré plánujeme, dokázali odkomunikovať zámer a ponúknuť niečo, čo bežne nedostávajú.

"Cesta mladých" sa problémovým situáciám snaží vyhnúť už pri prijímaní nových členov do združenia. Záujemcom zdôrazňuje, že vstupujú do priestoru, kde sa od nich očakáva, že budú pracovať nielen na prospechu pre samých seba, ale i pre skupinu. Mentori sa tým snažia apelovať na záväzok, ktorý deti dávajú sami sebe. V skutočnosti mladí nedostávajú len podporu od ľudí, ktorým záleží, aby vo svojom živote čosi dokázali, ale sami musia vyvinúť snahu a urobiť niečo dobré aj pre skupinu, komunitu, či spoločnosť. Vtedy prichádza rast. Aby mohli stretávať inšpiratívnych ľudí, navštevovať zaujímavé miesta a zažívať nové veci, je potrebné, aby napríklad doučovali v spomínanom komunitnom centre, "dobrovoľníčili" na podujatí organizovanom inými ľuďmi alebo zorganizovali niečo prospešné pre svoju komunitu. Motivačným aspektom je stavanie mladých do role tých "šťastnejších" - práve tu a teraz dostávam jedinečnú príležitosť a je len na mne, ako s ňou naložím.

Ďalším plusom pre mladých ľudí je prítomnosť mentora, ktorý im pomáha porozumieť medziľudským vzťahom a veciam, ktoré prirodzene s rastúcou zodpovednosťou prichádzajú. Cieľom je pripraviť mladých na samostatné a zodpovedné fungovanie v živote.

Spätná väzba mladých ľudí z OZ Cesta mladých:

Mária (15): "Ja som sa rozhodla pridať, pretože som chcela získať, keď už nič iné, tak aspoň zopár užitočných skúseností. A teraz si uvedomujem, že som urobila dobré rozhodnutie. Pridala som sa aj preto, že som nechcela opustiť dobrých ľudí ako ste vy (vedela som, že raz budem musieť), ale mojím členstvom som to akoby posunula. Moja motivácia je, že raz sa z nás stanú spoľahliví ľudia, ako sú naši mentori. Budeme môcť pomáhať a ukazovať ďalším mladým smer, ktorý je pre nich najlepší. Oni budú viesť zopár ďalších mladých, a tak napomôžeme možno k lepšiemu a šťastnejšiemu životu. Očakávam, že raz ja budem tá, ktorá zmení alebo aspoň napomôže jednému životu, aby bol o kúsok lepší. Chcem, aby sme boli vzorom pre ostatných." Mária Zahálková, 14.6. 2017

Kitti (16): "Prihlásila som sa preto, lebo som dostala super motivácie, videli ste vo mne veľa dobrých vecí, o ktorých som ani ja sama nevedela.", Kitti Danihelová, 14. 6. 2017

Kristína (14): "Dali ste mi silu a trpezlivosť. Keď sa niečo dialo v škole, stáli ste pri mne v každom okamihu. Som na vás veľmi hrdá, mám vás rada. OZ je pre mňa všetko, kebyže v ňom nie som, neviem čo by sa so mnou dialo, neviem či by som sa zmenila. Ďakujem vám za to. Som rada, že som s vami. Aj keď sa oddialim niekedy, stále na vás myslím." Kristína Jankovičová, 15. 6. 2017

Hlavnú motiváciu mentorov objasňuje Kristián, spoluzakladateľ Cesty mladých:

"Robím to preto, lebo môžem vidieť, ako predo mnou vyrastajú inak rozmýšľajúci ľudia a uvažujem, ako by bez nášho zásahu fungovali. Ďalej ma motivuje, že i keď je táto práca zložitá a niekedy by som s tým najradšej sekol, decká mi to všetko vracajú svojou vďakou a takou tou plnou radosťou. Zároveň, keď sledujem vyjadrenia napríklad na Rómov, som rád, že vďaka práci v teréne viem nielen popísať problém, ale prispievam aj k jeho riešeniu. Chcem priviesť niečo, čo nefunguje, k tomu, že raz to bude fungovať svojpomocne. Potom sa pustím do niečoho úplne iného." Kristián Berecz, 14. 6. 2017

Literatúra:

  1. KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (2000). Memorandum celoživotného vzdelávania sa. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum. 35 s. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/files/2607_2000_memorandum_o_celozivotnom_vzdelavani.pdf.
  2. POPOVIČOVÁ, I.; DŽUKA, J. (2008). Zisťovanie intelektového potenciálu detí zo sociálne a inak znevýhodňujúceho prostredia pomocou dynamických testov. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 43, č. 3, s. 239-252.
  3. MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Dostupné na: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina- socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-spolocenstva/.
  4. ZÁKON NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
  5. ŽIVOTOLÓGIA. Dostupné na: https://www.zivotologia.sk/vzdelavaci-program-zivotologia-2/


Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky